Hra pre deti, ktorá stále letí

Autor: František Höger | 2.2.2011 o 16:27 | (upravené 3.2.2011 o 18:24) Karma článku: 4,11 | Prečítané:  839x

Od základnej školy, kedy sme ju hrali naposledy, sa toho síce dosť zmenilo, ale Vybíjaná je stále rovnaká zábava. Presvedčil som sa o tom aj na nedávnych Československých univerzitných majstrovstvách v Dodgeballe. Pravidlá sú každému z Vás iste známe. (Keď sú všetci hráči v poli vybití, nastupuje kapitán, ktorý hral od začiatku vo vonkajšom poli - posledná šanca zvrátiť zápas vo svoj prospech. Ak je vybitý aj on nastáva koniec zápasu.) V našom prípade sa hralo na 2 víťazné zápasy. Perličkou bolo, že v hre nebola jedna, ale hneď dve lopty.

Nikdy by mi nenapadlo, že budem mať možnosť si túto hru zahrať aj v čase vysokoškolského štúdia, preto ma veľmi potešila správa o tomto podujatí. Ako partia mladých ľudí, ktorá je za každú srandu sme nezaváhali ani chvíľku a prihlásili sme sa do kvalifikácie. Už aj s názvom tímu "Koňare Pre-SHOW“ sme boli na ceste za spomienkami. Bol to príjemný pocit. Po príchode do telocvične ma okrem peknej slečny, pri ktorej sme sa registrovali zaujal aj dodatok k hre, s ktorým som sa na základnej škole nestretol. "Tím môže za kreativitu a vtip dostať bonusový život od komentátorov a rozhodcov. Či už zaujmete retro dresmi, vezmete so sebou roztlieskavačky, nacvičíte si oslavný tanec alebo budete mať maskota, je na vás – kreativite sa medze nekladú." Novinka nad ktorou sme sa pousmiali, lebo sme nemali ani roztlieskavačky, ani tanec. Vymysleli sme si na rýchlo špeciálnu rozcvičku, ktorá nám jeden bonusový život priniesla. :)

Ako som už spomínal, hralo sa na dva víťazné zápasy. Okrem iného nás motivoval aj KO systém a vedomie, že kto prehrá ide pod sprchy. Prvý duel nás naštartoval a dotiahli sme ho do víťazného konca. Boli sme spokojní, že ešte nepatríme do starého železa a odhodlaní sme išli do ďalších bojov. Zápas od zápasu sme sa zohrávali a výsledkom bola výhra celej kvalifikácie a postup do veľkého FINÁLE, ktoré sa odohrávalo v Brne. Asi najdynamickejšia loptová hra nám darovala výlet a v momente keď sme vybili kapitána súperovho družstva v záverečnom zápase kvalifikácie som sa tešil ako malý chlapec. Aj to je jedna z krás športu a dôkaz toho, že spontánne rozhodnutie ísť na tento turnaj bolo správnou voľbou. V Brne sme síce vypadli v štvrťfinále po prehre 1:2 na zápasy, ale s dobrým pocitom, že sme si opäť zahrali vybíjanú a v každom zápase sme sa bavili na sto percent. Na konci nás čakala after párty, ktorá trvala až do rána. Bola to ideálna čerešnička na torte.

Šport by mal v prvom rade ľudí spájať. Popri tých najznámejších, všedných športoch plných afér netreba zabúdať aj na tie z čias, keď sme boli najmenší. U týchto je istota, že nám dodajú množstvo dobrej nálady a aj tí starší sa na moment cítia duchom mladí. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?